Medzi poľskými klenotmi kráľovských miest vyniká Staré Mesto Krakova, ktoré bolo v roku 1978 zapísané do zoznamu pamiatok UNESCO a to ako jedno z prvých 12 miest na svete. Zahŕňa územie Starého mesta uzavreté bývalými hradbami, návršie hradného vrchu Wawel a štvrte Kazimierz a Stradom.
Kultúrna pamiatka poľského národa je neveľkým územím súčasného Krakova, kde sú zhromaždené najväčšie kultúrne a umelecké diela obdobia tisíc rokov histórie tohto miesta. V krakovskom Starom Meste máme 331 historických kamenných obytných budov a 2 milióny hnuteľných umeleckých diel. Krakov – to je predovšetkým Wawel – bývalé sídlo poľských kráľov, dobre zachované fragmenty mestských hradieb zo 14. storočia, židovská štvrť Kazimierz s historickými synagógami a cintorínom a každoročný festival piesní Shalom na ulici Szeroka. UNESCO ocenilo aj Jagelovskú univerzitu (1364), ktorú založil kráľ Kazimír Veľký ako druhú univerzitu v strednej Európe, gotický kostol Panny Márie s oltárom Víta Stvoša, ako aj gotickú katedrálu, kde sú pochovaní poľskí králi.
Do Krakova neodmysliteľne patria aj Historické múzeum mesta Krakova s najmodernejšou pobočkou v Európe v podzemí námestia, Sukiennice, Błonia, Floriańska ulica s domom Jana Matejka, Barbakan, Planty a Kościuszkova mohyla, ako aj svetoznáme krakovské kvetinárky a tie najchutnejšie precle.
Staré mesto je najstarším územím kráľovského hlavného mesta Krakova. Jeho centrom je Hlavné trhové námestie s druhým najdôležitejším bodom – skalným návrším nad riekou Visla s názvom Wawelský vrch. Hlavnými pamiatkami krakovského Starého Mesta sú Kostol sv. Márie, Sukiennice a radničná veža nachádzajúca sa na Trhovom námestí. Staré Mesto obklopuje zelený pás s názvom Planty, ktorý bol vybudovaný na mieste bývalej vodnej priekopy.
Koncom 10. storočia bol Krakov začlenený do štátu poľskej dynastie Piastovcov. V roku 1000 tu vzniklo biskupstvo a čoskoro bolo hlavné mesto Poľska presunuté do Krakova. Vo vnútri mestských hradieb bolo postavených veľa gotických budov. Avšak renesancia bola obdobím najväčšieho rozvoja tohto územia, ktoré je dnes zaradené do zoznamu najcennejšieho dedičstva ľudstva. Práve vtedy bola pri Wawelskej katedrále postavená renesančná Žigmundova kaplnka (hlavná časť katedrály je gotická, 14. st.). Obdobie baroka zanechalo aj napriek dvom vpádom švédskych vojsk taktiež množstvo krásnych budov a umeleckých diel. V prvej polovici 18. storočia tu vznikli vynikajúce diela, ktoré realizovali takí architekti ako Kacper Bażanka a Franciszek Placidi. Niektoré gotické kostoly boli prestavané v duchu baroka a tento štýl často zostal dominantný.
Aj keď Krakov počas rozdelenia Poľska pripadol Rakúsku, mesto zostalo v mysliach Poliakov duchovným hlavným mestom Poľska. K pamiatkam Starého Mesta sa pristupovalo ako ku kultúrnym pamiatkam vyjadrujúcim národnú identitu. Vďaka úsiliu profesora Feliksa Radwańského sa podarilo zachrániť severnú časť opevnenia spolu s Barbakanom a Floriánovou bránou. Tu opodiaľ sa začínala Kráľovská cesta, po ktorej panovníci išli do Wawelskej katedrály na korunovačný obrad.
V 19. storočí, najmä po roku 1850, keď mesto vyhorelo, vznikli na okraji Starého Mesta bohato zdobené divadlá, galérie a reprezentačné budovy. Do mnohých miest boli začlenené secesné prvky.
Dejiny Kazimíru (jidd. Kuzmir, poľ. Kazimierz), časti Krakova pomenovanej po svojom zakladateľovi, kráľovi Kazimírovi III. Veľkom, sa uberali iným smerom. Od 14. storočia bol samostatným mestom a od čias Jána Alberta (1495) do roku 1822 jeho súčasťou bolo „oppidum iudaeorum“, ktorému kráľ Žigmund II. Augustus dal v roku 1568 privilégium „de non tolerandis christianis“. Kazimierz sa po stáročia stal dôležitým centrom židovskej kultúry v Poľsku a vo svete. Pôsobili tu rabín Moses Isserles a Natan Spira.
Židovskú komunitu Kazimierza chceli ukončiť nacistickí zločinci počas okupácie. Úžasnú, stáročnú tradíciu, ktorá sa po mnohých rokoch impozantným tempom oživuje, však nedokázali zničiť. Dnes tu opäť na rôzne spôsoby funguje 7 synagóg, ako aj festivaly kultúry a tradícií krakovských Židov sú jedným z hlavných kultúrnych podujatí Krakova.
Najpopulárnejším podujatím, ktoré sa tu koná, je každoročný Festival židovskej kultúry, ktorý sa zvyčajne organizuje na ulici Szeroka. Oplatí sa však zúčastniť aj Festivalu polievok či Festivalu na ulici Józefa, ktoré tiež prilákajú veľké davy ľudí. Na ulici Miodowa sa znova nachádza divadlo El-Jot Scena, ako aj početné galérie.
Krakov so svojimi neoceniteľnými pamiatkami a umeleckými dielami nebol počas 2. svetovej vojny výrazne poškodený a dnes je udržanie pôsobivého urbanistického usporiadania možné vďaka návštevám miliónov nadšených turistov z celého sveta.
